Sviatok Sedembolestnej Panny Márie je v liturgickom kalendári
zaznamenaný ako záväzná spomienka. Len na Slovensku, ako v jedinej
krajine na svete, je ustanovený za slávnosť. Vyplýva to z dávnej
tradície uctievania Matky Božej, najmä Sedembolestnej Panny Márie, ku
ktorej sa veriaci na Slovensku po stáročia utiekali najmä v ťažkých
časoch.
Veriaci si v tento sviatok pripomínajú sedem bolestí Matky Božej. Prvou
bolesťou je proroctvo Simeona o meči, ktorý aj jej prebodne srdce,
druhou útek Márie a Jozefa s dieťaťom Ježišom do Egypta, treťou bolesťou
je hľadanie 12-ročného Ježiša v chráme v Jeruzaleme, štvrtou stretnutie
Márie so synom na krížovej ceste, piatou je pohľad Márie na ukrižovanie
a smrť Ježiša, šiestou prijatie mŕtveho Ježiša do matkinho náručia
a napokon siedmou bolesťou je uloženie Ježiša do hrobu.
Prvá zmienka o sviatku Sedembolestnej Panny Márie pochádza z roku 1412,
keď sa o ňom hovorilo na cirkevnom sneme v Kolíne nad Rýnom. Pápež Pius
VII. rozšíril sviatok Sedembolestnej na celú Katolícku cirkev.
Na žiadosť slovenských biskupov dovolil pápež Pius XI. dekrétom "Celebre
apud Slovachiae gentem" z 22. apríla 1927 používať invokáciu po
litániách "Oroduj za nás Matka Sedembolestná", čím potvrdil tradíciu
Slovákov uctievať ako svoju patrónku Sedembolestnú Pannu Máriu.
Dňa 23. novembra 1964 pápež Pavol VI. apoštolským listom "Quam pulchram"
potvrdil starobylosť kultu Panny Márie Sedembolestnej ako hlavnej
patrónky Slovenska a vyhlásil šaštínsky chrám Sedembolestnej za baziliku
minor. O dva roky neskôr riadne ustanovil a vyhlásil Sedembolestnú
Pannu Máriu za hlavnú patrónku Slovenska a slovenského národa.
Začiatok putovania veriacich do Šaštína na západnom Slovensku siaha do
roku 1564, keď Angelika Bakičová, manželka grófa Imricha Czobora,
majiteľa šaštínskeho panstva, dala zhotoviť sochu Sedembolestnej ako
splnenie sľubu za vypočutie v rodinných trápeniach. S manželom mala
spory, ktoré vyvrcholili tým, že ju na jednej spoločnej ceste nechal
vyhodiť z koča. O pomoc prosila práve pri jej obraze. Sochu uložili
k verejnej úcte do trojhrannej kaplnky, ktorá stojí v Šaštíne dodnes.
Celonárodná púť k patrónke Slovenska – Sedembolestnej Panne Márii - sa
koná po stáročia, oficiálne od roku 1732, keď bola socha Sedembolestnej
vyhlásená za milostivú. Tohtoročné trojdňové slávnosti Sedembolestnej
Panny Márie sa v národnej svätyni v Šaštíne začínajú v pondelok 14.
septembra o 7.00 h svätou omšou. Vrcholom púte je sviatok patrónky
Slovenska dňa 15. septembra, keď je o 10.30 h na programe slávnostná
svätá omša.
Situácia spojená s ochorením COVID-19 zasiahla aj tohtoročné oslavy
Sedembolestnej Panny Márie. Na základe rozhodnutia Konferencie biskupov
Slovenska (KBS) sa všetky púte v tomto roku, a teda aj púť v Šaštíne,
konajú na farskej úrovni. Preto vstup na slávnostnú svätú omšu bude do
baziliky umožnený len obmedzenému počtu pútnikov. V parku pred bazilikou
budú vytvorené sektory pre približne tisíc ľudí, do ktorých sa bude dať
vojsť len cez vyznačené vchody, a po naplnení ich kapacity už nebude
možné do sektorov vpustiť ďalšie osoby. Organizátori zároveň vyzývajú,
aby pútnici dôsledne dodržiavali prijaté protiepidemiologické opatrenia.